Správanie králika

Keď si človek zadováži trpasličieho králika, nemôže si nevšimnúť jeho správanie.
Pre králika je to nové neznáme prostredie s rôznymi pachmi, ktoré nepozná, preto môže byť zo začiatku neistý a trošku sa báť. Svoju nedôveru k okoliu vie prejaviť tým, že sa stále túli do kútika klietky, aby mal kontakt so stenou.

*****
Keď si králik zvykne na nový domov a ľudí okolo seba, začne byť sebavedomejší, šťastný a tiež zvedavý. Jeho zvedavosť prezrádzajú vztýčené uši, otočené dopredu a široko roztvorené oči.

 

Tiež sa môže postaviť na zadné nohy akoby panáčkoval.
Vo voľnej prírode takto vidí aj za prekážky a pritom využíva intenzívne aj svoj čuch. V zajatí je panáčkovanie ale aj skákanie prejav zvedavosti, lepšieho prehľadu, prejav radosti, či priateľské gesto na privítanie majiteľa.

 

 

Keď sa ale králikovi málo venujeme, vie to dať pekne najavo. Začne škrabať a hrabať po vankúšoch, koberci či iných okolitých predmetoch a vyžaduje si našu pozornosť.

 

Pri obhliadke celého bytu či izby si králiky robia neviditeľné značky pomocou pachových žliaz, akoby cestnú sieť, ktorá im pomáha orientovať sa v prostredí, v ktorom sa práve nachádza. Ľudia tento králičí pach svojím čuchom nie sú schopní cítiť.

*****

Po únavnom dni plnom poznávania nových vecí potrebuje králik oddych a pokoj. Ľahne si a pokojne mumlajúc podriemkáva. Králiky mumlú, keď sú dokonale uvoľnené. Je to akési "prežúvanie na prázdno". Ak králik prestane mumlať, ale pri tom zostane ležať s ušnicami položenými na hlave, zaujal odpočinkovú polohu. Jeho telo je uvoľnené a nemali by sme ho vyrušovať.

Králik vie dať najavo aj keď sa cíti naozaj dobre. Môžeme to pozorovať na jeho správaní. Začne sa vyvaľovať na koberci, či v debničke, pričom ľahko zraniteľná brušná strana je otočená nahor. Alebo behá dookola, skáče, panáčkuje.

 

Tým nám prezrádza, že je dokonale šťastný a nemá strach z nepriateľov. Len čo králik zatúži po nežnosti, drgne nosom do ruky a nabáda ju na hladkanie. Svoje priateľské gesto nahrádza olizovaním - akoby opätovným hladkaním.

    

Keď má králik hladkania dosť, hrubo ruku odstrčí. Je to gesto nevôle, keď si žiada, aby sa ho nikto nedotýkal. Tak isto to vie dať najavo výstražným gestom. telo je napäté a ušnice sklopené. Ak nereagujeme na jeho reč tela a pokúšame sa ho dotknúť, urobí výpad vpred a môže uškrabnúť či uhryznúť. Takýto hnev môže byť doprevádzaný aj vrčaním.

 

Pri králikoch, ktoré sú apatické a neprijímajú potravu môžeme usudzovať, že sú choré. Môže ich niečo bolieť, lebo majú veľmi prerastené hlodavé zuby, ktoré im neustále dorastajú. Preto netreba zabúdať na suchý chlieb alebo konáriky  zo stromov. Ak trus králika nemá dobrú konzistenciu, je vhodné podávať vŕbové vetvičky. Obsahujú látky, ktoré vyriešia tento problém. Ak má králik nádchu alebo nafúknuté bruško, treba ísť radšej k veterinárovi.

 

Tak isto si môžeme všimnúť, že králiky požierajú svoje bobky. Toto správanie je pre králika životne dôležité. Trus, ktorý vzniká v slepom čreve, požiera králik priamo z ritného otvoru. Králik tieto mäkké výkaly bohaté na vitamíny, bielkoviny a miktoorganizmy prehltne často bez pohryzenia. Využitie živín z rastlinných krmív takýmto spôsobom sa nazýva cekotrofia.

*****

Králiky sú čistotné zvieratká a používajú zvyčajne jeden kútik na toaletu.
Môžeme im poskytnúť napríklad debničku s pieskom, hoblinami alebo vysypať ju podstielkou  pre mačky, ktorá udržuje pachy a vlhkosť.

 

Tieto ušaté, nemé  stvorenia nám dokážu veľa povedať svojou rečou tela. Dajú nám najavo, či sú šťastné, či choré, či sa chcú hrať alebo sa len tak maznať.

*****

Keď sa naučíme správne vnímať králikov a vedieť, čo nám chcú povedať, čo potrebujú a čo nemajú radi - ich chov bude omnoho zábavnejší a krajší pre každého majiteľa.